Môžu sa riadiť poslanci NR SR vôľou občanov?
V parlamentne praxi môžeme sledovať, že poslanci kedykoľvek zamávajú nejakými listami, či e-mailami a deklarujú tým, že vraj plnia vôľu svojich voličov, či dokonca všetkých občanov! Pokúšajú sa tým ovplyvniť niekoho z poslancov opačného tábora a súčasne si tým budujú imidž u svojich voličov. Nikto to však nikdy nebral vážne. Ani úprimnosť tých poslancovi, ani to, že podľa čl. 73 ústavy by príkazy občanov mali byť neprípustné. Na druhej strane, keď si poslušnosť poslancov vynucovali strany, tiež nikto nikdy nepoukázal na to, že by malo ísť o kolíziu s ústavou.
Pripravované HNUTIE PRIAMEJ DEMOKRACIE vyberie (hlasovaním všetkými členmi alebo žrebovaním) kandidátov z tých záujemcov, členov aj nečlenov hnutia, ktorí sa vopred zaviažu, že sa budú pri svojom hlasovaní riadiť VŽDY výsledkom predchádzajúceho všeobecného hlasovania občanov.
Keďže nepočítame s tým, že už pri prvej účasti vo voľbách obsadíme všetkých 150 poslaneckých miest, hovoríme o našom postupe, ktorý je vlastne zmiešavaním priamej a nepriamej demokracie ako o systéme – koncepte – modeli postupného prenikania zastupiteľskej demokracie demokraciou priamou.
Mohla by byť položená otázka, či týmto nedochádza k porušeniu ústavy, najmä jej čl. 73, ods. 2 (Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho vedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.)
Zákon o voľbách v §2 hovorí: "Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy."
Ak by sa poslanec podriadil, dobrovoľne, aj proti svojmu presvedčeniu vôli, teda príkazu, teoreticky aj všetkých občanov SR s aktívnym volebným právom, mohli by sme to považovať za protiústavné?
Napriek absurdnosti otázky, skúsme si ju rozobrať. Je ústavné ustanovenie neriadiť sa príkazmi poslancom NR SR jeho právom alebo jeho povinnosťou, či obomi súčasne*?
Ak má poslanec len právo neviazať sa pri svojom hlasovaní príkazmi, je logické už zo samého pojmu "právo", že nie je možné sankcionovať jeho a ani nikoho iného, ak sa svojho práva dobrovoľne vzdá, ak ho nevyužije.
Ak má poslanec aj povinnosť neriadiť sa príkazmi, kto mu môže dokázať, že konal proti svojmu presvečeniu, že sa len riadil príkazmi, ak povie napríklad: "Bol som opačného názoru. Ale hlasovanie občanov ma priviedlo k tomu, že som svoj názor zmenil. A preto som hlasoval, tak ako som hlasoval."
Porovnanie s prípadom Gauliedera
Skúsme sa zaoberať otázkou aj s použitím niekoľkých riadkov z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 8/97 z 23. júla 1997 (http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/13_97s.pdf)
V ňom, hoci išlo o trochu iný právny problém, píše sa o. i.:
"Vzdanie sa funkcie poslanca podľa čl. 81 ods. 1 ústavy je jednostranný právny úkon poslanca, vyvolávajúci následok v práve verejnom, ktorý môže vykonať len osobne a výlučne len na základe slobodne a vážne prejavenej vôle. Rozhodovať o vzdaní (nevzdaní sa ) funkcie poslanca je výlučným právom poslanca, keďže poslanec podľa čl. 73 ods. 2 ústavy vykonáva mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Preto sa ho môže vzdať len osobne, na základe vlastného a predovšetkým nespochybniteľného prejavu vôle."
Z vyššie uvedeného vidíme, že keďže poslanec sa môže vzdať mandátu ako takého, je logické, že sa môže vzdať aj časti práv pri spôsobe jeho vykonánia, keďže tieto sú len časťou predmetu práva zvoleného poslanca – vykonávanie mandátu poslanca.
Vo vyššie uvedenom náleze Ústavného súdu, kde išlo o známy spor bývalého poslanca Gauliedera s NR SR čítame aj:
"Nad rámec už predtým uvedeného, považuje ústavný súd uviesť svoj názor na existenciu a uplatňovanie osobitných zmlúv (záväzkov), tzv. reverzov (reverzných zmlúv) v súvislosti so zaraďovaním vybraných kandidátov na kandidátnu listinu príslušného politického subjektu kandidujúceho vo voľbách do Národnej rady.
Reverz zabezpečovaný vo forme osobitných zmlúv (záväzkov) medzi politickým subjektom a ním navrhovanými kandidátmi vo voľbách je v rozpore s ústavou, pretože prostredníctvom neho môže príslušný politický subjekt trvale a účinne vyžadovať od bývalého kandidáta (po voľbách poslanca), ktorý s ním uzavrel tzv. reverznú zmluvu, výkon mandátu výlučne podľa straníckych príkazov a na základe predchádzajúceho písomného vyjadrenia kandidáta o vzdaní sa funkcie poslanca v budúcnosti podľa čl. 81 ods. 1 ústavy.
Zákaz reverzu vyplýva z čl. 75 ods. 2 ústavy, podľa ktorého sľub poslanca s výhradou má za následok stratu mandátu. Okrem toho reverz je neprípustný aj podľa čl. 73 ods. 2 ústavy, ktorý upravuje jedine reprezentatívny a nie imperatívny mandát a nie je ani v súlade s čl. 75 ods. 1 ústavy, t.j. s obsahom sľubu poslanca Národnej rady. Ústavný dôsledok sľubu ktoréhokoľvek poslanca Národnej rady uskutočneného s výhradou nachádzajúcou sa v tzv. reverze pred zložením sľubu by mal mať nevyhnutne za následok stratu jeho mandátu."
Tento názor ústavného súdu uvádzam len pre ilustráciu, že viem o ňom. Nášho prípadu sa však netýka. Vtedy išlo totiž o záväzok poslušnosti politickému hnutiu, nám ide však o záväzok poslušnosti občanom SR. A občania sú nie najvyšším, ALE JEDINÝM ZDROJOM ŠTÁTNEJ MOCI (Ústava SR, čl. 2)
Navyše, vyššie uvedený názor ÚS je vo vzťahu k veci, ktorú prejednával smiešny a trápny, keď na jednej strane tvrdí, že poslancovi Gauliederovi bol mandát odňatý neprávom, na druhej strane tvrdí, že bianco podpis o vzdaní sa mandátu má účinok výhrady k sľubu poslanca a tým aj stratu mandátu (v okamžiku jeho nadobudnutia). Keby mal byť názor ústavného súdu konzistentným, musel by ústavný súd súčasne vyhlásiť aj stratu všetkých mandátov HZDS, keďže bolo všeobecne známe, že rovnaké bianco vzdanie sa mandátov podpisovali aj prakticky všetci kandidáti na poslancov za HZDS! A to nielen pre volebné obdobie 1994 – 1998, ale aj pre obdobie 1998 – 2002.
Pojednanie nad článkom v Právnej revue
(článok uvádzam skrátene, aspoň vzdialene týkajúce sa a súvisiace časti s naším problémom, tučne, moje poznámky kurzívou)
Demokratické voľby, streda, 13 Apríl 2011 19:50, Pravnarevue.sk
Pri nepriamej demokracii ľud rozhoduje prostredníctvom svojich reprezentantov. Hlas voliča je sankcia, ktorá motivuje reprezentantov moci slúžiť skôr verejnosti ako sledovať vlastný záujem.
Autori vyššie uvádzajú skôr len zbožné želanie než realitu. Voliči predsa sankcionujú poslancov a hlavne strany, ktoré poslanci reprezentujú skôr nielen za to, ako podľa ich vnímania slúžia verejnosti – keď hovoríme o voličoch všeobecne, ale aj za to, ako slúžia strane, ale aj za to, ako strana slúži v očiach jej voličov aj jej potenciálnych voličov ich záujmom. Len stranu, ktorej konečným cieľom je priama demokracia, teda v našom prípade Hnutie priamej demokracie (Nevylučujeme v krátkej dobe ani koalíciu strán priamej demokracie)môžeme považovať nielen za tú, ktorá "slúži skôr verejnosti", ale aj za tú, ktorá slúži výlučne verejnosti. Tým samozrejme nechcem povedať, že aj verejnosť sa nemôže dopúšťať omylov. Ale to je už iná kapitola.
Predpokladom nepriamej, reprezentatívnej demokracie je, aby sa uskutočnil transport moci od zdroja moci na reprezentantov moci... Reprezentantovi moci vzniká právo vykonávať príslušnú funkciu, osobitne funkciu člena zastupiteľského zboru. Reprezentant moci nadobúda na základe výsledkov volieb mandát.
Verejnoprávny mandát sa spočiatku chápal ako mandátny vzťah podľa súkromného práva. Zastúpený v ňom vydáva zastupujúcemu splnomocnenie, poverenie vykonať stanovenú činnosť a zástupca musí dať výkaz z výsledkov tejto činnosti. To viedlo k vzniku imperatívneho mandátu.
Poznáme dve koncepcie reprezentácie ľudu, ktoré sa prejavujú v dvoch druhoch mandátov. Ide o:
Imperatívny, viazaný mandát - ktorý sa uplatňoval v minulosti, spravidla sa spája buď s právom voličov, alebo s právom politickej strany odvolať poslanca, ak neplní jej pokyny.
Reprezentatívny, voľný mandát – poslanec reprezentuje všetkých voličov, ľud a nie iba voličov príslušného obvodu, mesta alebo voličov, ktorí odovzdali svoj hlas programu určitej politickej strany. Reprezentatívny mandát zabezpečuje nezávislosť poslanca, vylučuje jeho priamu zodpovednosť časti voličom alebo politickej strane a umožňuje mu vykonávať mandát osobne podľa vlastného svedomia a presvedčenia.
Je zrejmé, že v súčasnej právnej úprave sa aplikuje ten druhý druh mandátu: reprezentativny, voľný mandát.
Lenže filozoficko – právna predstava, že poslanec nereprezentuje len politickú stranu, za ktorú bol zvolený je, ako som už uviedol vyššie skôr zbožným želaním, než skutočnosťou. Nebol by žiadny problém dokázať, že v hlasovaniach, kktoré sú pre tie – ktoré strany zásadné, ich poslanci hlasujú vo viac ako 99% so zhodným účinkom. Poslanec má síce vďaka ústave právo hlasovať inak, ale to je len teóriou.
S vyššie uvedenými odstavcami Právnej revue súhlasíme v tom, že "poslanec reprezentuje všetkých voličov". Lenže, kým v Právnej revue ide len o teoretickú deklaráciu – zbožné prianie, my chceme, a teda aj vieme usporiadúvať denne aj stovky hlasovaní občanov, prístupných všetkým a súčasne vieme aj vybrať a posunúť do parlamentu za naše hnutie len takých kandidátov, ktorí sa (viac ako) zaviažu riadiť sa všeobecným hlasovaním občanov.
Rád konštatujem zhodu s autormi Právnej revue v ideáli, aby "poslanci reprezentovali všetkých voličov." :-)
Poslanci sú zástupcami všetkých občanov. Predstava reprezentácie zdroja moci reprezentantmi, držiteľmi moci aj so zreteľom na reprezentatívny mandát je v tom, že:
parlament reprezentuje voličov, ľud,
zodpovednosť parlamentu voličstvu sa uskutočňuje po skončení volebného (funkčného) obdobia.
Opäť, súhlasím so všetkým, až na to, že zodpovednosť niektorých poslancov, a to dokonca nielen svojim voličom, ale všetkým občanom je možné realizovať aj bezprostredne po každom hlasovaní v parlamente. V tejto veci určite nikto nemôže vidieť protiústavnosť.
Podľa konzervatívnej predstavy rozhodovanie o tom, čo je záujmom voliča, je vecou reprezentanta moci a nie voliča...
Podľa liberálnejšej a modernejšej predstavy však aj samotný volič vie, čo je jeho záujmom a čo nie je. A po dohode občanov s tými občanmi, ktorí sa v tejto ich predstave s nimi zhodujú, ktorí sa preto (osobitnýn spôsobom) zaviažu, že sa budú pri svojom hlasovaní riadiť VŽDY výsledkom predchádzajúceho všeobecného hlasovania občanov.
VERÍM, ŽE SA NENÁJDE NIK, KTO BY VYŠŠIE UVEDENÚ PREDSTAVU POVAŽOVAL ZA PROTIÚSTAVNÚ!
Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com
*Pritom, stále zostaňme v rovine dobrovoľného a vedomého konania poslanca. Keby nejakého poslanca ktokoľvek nútil k nejakému spôsobu hlasovania napr. vydieraním, ponukou finančnej čiastky, iných požitkov alebo výhod, išlo by o zjavné trestné činy – tým sa nemusíme zaoberať. Keby poslanca nútila k akémukoľvek hlasovaniu jeho politická strana, bod hrozbou vylúčenia z klubu, zo strany, ide žiaľ o všeobecne tolerovanú prax, ktorou sa tiež na tomto mieste zaoberať nechceme.
Komentáre
Prehľad komentárov
That means you'll lead some new features and suffer with access to additional channels where you can pick up visibility, without having to put to rights nous of some ornate, manual migration process. https://googlec5.com
Reading the new blood exigencies guidelines
(ACulleyMug, 28. 9. 2018 12:49)
Torsion bras de quelqu'un est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-publicite/
High and Stunted Blood Stress Symptoms
(ADriestbrefe, 9. 7. 2018 5:50)
Torsion bras de quelqu'un est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang par vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/acheter-cialis-generique-pas-cher/
How to buying Google
(DavidSurge, 12. 1. 2023 23:05)